24 apr - 26 apr
26 apr - 27 apr
27 apr - 28 apr
29 apr - 02 máj
03 máj - 04 máj
04 máj - 07 máj
08 máj - 08 máj
image image image image image image image image image image
 
* * * * * * * * * *

Krížová ceta

KRÍŽOVÁ CESTA OTÁZOK

Úvod
Pane, vo svojom živote sa nás dotýka množstvo otázok. Pýtame sa na to potrebné i nepotrebné, a neraz nám aj okolnosti života kladú otázky, ktoré by sme si my sami možno nikdy nepoložili. Aj ty nám, Pane, kladieš otázky. Kladieš nám tie svoje otázky. Chceme teraz kráčať spolu s tebou cestou tvojho utrpenia, lebo otázky, s ktorými sa na tejto ceste stretávame, sú otázkami o našom vykúpení.

I. Posledná večera - „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ (Mt 26, 17)
Veľkonočnú večeru, obetu veľkonočného Baránka, slávime vždy, pri každej svätej omši. Môžeme a máme ju teda Pánovi pripraviť v Božom chráme, ale aj vo svojich srdciach. Ba viac, nie my pripravujeme hostinu jemu, ale on ju pripravuje nám. Dáva sa nám za pokrm a my ho prijímame, pretože bez neho nemôžeme prežiť.
Túto otázku môžeme aj rozšíriť. Môžeme sa pýtať: Kde sa máme pripraviť na veľkonočnú ve-čeru? A odpoveď je jasná. Vo svojom srdci. Chodievajme na svätú omšu pripravení. Majme čisté srdcia a radostné mysle. Veď v kúsku chleba k nám prichádza sama Láska.

II. Getsemanská záhrada - „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol so mnou bdieť?“ (Mk 14, 37)
Duch je síce ochotný, no telo slabé. Nevládzeme, a možno neraz ani nechceme zotrvávať s Pánom a pri Pánovi. A pritom jeho prítomnosť nám dodáva bezpečie a istotu. Náš život sa podobá skôr spiacemu Šimonovi než bdejúcemu vrátnikovi. Kým my spíme a pokojne si žijeme svoj nenáročný život, Pán trpí a myslí na hriechy všetkých nás.
Zotrvávajme viac s Pánom, vyhľadávajme viac jeho prítomnosť. Čas strávený s ním nikdy nie je stratený. Pán žiadal od Šimona hodinu. Zvyknime si na tú svoju „hodinu“. Možno to nebude 60 minút, ale bude to chvíľa, v ktorej budeme trpieť spolu s Pánom.

III. Judášov bozk - „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 22, 48)
Judášovo gesto nesúhlasilo s tým, čo vykonal. Bozk sa totiž používa ako znak priateľstva, a nie znak zrady. Aj my konáme viaceré gestá. Prežehnanie, bitie sa do pŕs, kľačanie, státie, mnohé ďalšie. Ak sú v našom podaní len prázdnymi gestami, gestami, ktorých obsah nesúhlasí s tým, čo zvyčajne vyjadrujú, sú skoro ako zrada. Príklad Judáša je pre nás výstrahou i výzvou. Konajme svoje gestá vedome a s láskou. Nech sú prejavom lásky k nášmu Pánovi. Nech sú vyjadrením toho hlbokého, čo je v našich srdciach. A nech sú aj znamením vďaky za všetko krásne a dobré, čo pre nás robí Pán.

IV. Ježiš pred veľradou - „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ (Mk 14, 60)
Neraz sa dostávame do situácií, keď sme vytlačení na okraj. Nevieme, čo povedať, nevieme, ako reagovať. Ostáva nám len mlčanie. Stala sa nám krivda a my sme bezmocní na akékoľvek slovo. Príklad Ježiša nám ukazuje, že mlčanie nemusí byť vždy hanbou. Že môže byť aj vyjadrením sily v znášaní krivdy. Naše mlčanie nás možno nebude stáť život, ako ho stálo jeho, ale ak stratíme hoci aj česť pre Ježiša, mlčať sa oplatilo. Znášajme krivdu podľa príkladu nášho Pána. Jeho mlačanie bolo totiž mlčaním vykupiteľským.

V. Peter zapiera Ježiša - „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ (Jn 18, 25)
Túto otázku kladie svet aj nám. Aj nás sa pýta, či patríme k Ježišovi. A pýta sa nás aj sám Pán: „Patríš ku mne? Chceš ma nasledovať?“ Vzbudzujme si stále vedomie príslušnosti k Ježišovi. Byť z jeho učeníkov zmanená byť kresťanom, byť členom Cirkvi. Osvojujme si, že patríme k nemu, k jeho učeníkom, do spoločenstva Cirkvi. A buďme tými, ktorí toto jeho spoločenstvo aj obránia. Zaprieť príslušnosť k Cirkvi totiž znamená aj zaprieť samého Krista.
        
VI. Ježiš pred Pilátom - „Čo je pravda?“ (Jn 18, 38)
Otázku o tom, čo je pravda, zaznamenávame na každom kroku. Intrepretácií pravdy je všade až príliš veľa a aj my sme z toho značne zmätení. My však vieme, čo je pravda. A vieme aj to, kto je pravda. Je to Kristus a jeho učenie. Je to Kristus a jeho láska. Buďme pravdou. Buďme tými, ktorí budú zmätený svet uvádzať do istoty pravdy, tými, ktorí budú všetkým ukazovať, že pravda predsa len jestvuje a oplatí sa jej veriť. Lebo pravdou je sám Boh.   

VII. Ježiš je bičovaný a tŕním korunovaný - „Si ty kráľ? A si vôbec človek?“
Táto, hoci nevypovadaná otázka akoby zaznieva z úst rímskych vojakov, ktorí sa vysmievajú z Ježiša. Aj my sme tu konfrontovaní s otázkou o dôstojnosti človeka, s otázkou, či má pre mňa každý človek svoju veľkú cenu. Odpoveď nám dal sám Kristus. Keď povedal, že v každom môžeme vidieť jeho samého, dal každému človeku nesmiernu hodnotu. Snažme sa vidieť v druhých Krista. Budeme tak mať vždy veľkú úctu k všetkým.

VIII. Ježiš je odsúdený a berie kríž - „Vášho kráľa mám ukrižovať?“ (Jn 19, 15)
Pilát sa pýtal ľudu, či naozaj chce dať ukrižovať Krista. A oni súhlasne odpovedali áno. Urobili to teda oni. Oni vydali rozsudok. Ba nie oni, my sme vydali, ja som vydal rozsudok. Ježiš ho prijal a vzal kríž. Mlčky a bez šomrania. Aj keď vedel, že je nevinný. Jedine ak vezmem svoj kríž, môžem odčiniť svoj rozsudok ukrižovania. Berme svoje kríže aj ako vynáhradu za odsudnia iných.

IX. Šimon z Cyrény a jeruzalemské ženy - Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?  (Lk 23, 31)
Ten zelený strom, to je Ježiš. A čo s ním urobili? Zdanlivé víťazstvo zla spôsobuje, že skutočne víťazí dobro. Vďaka Kristovi, Zelenému stromu, ktorý za nás zomrel, môžeme byť my, suché ratolesti, zaštepené do živého kmeňa jeho Cirkvi. Čerpajme stále zo životnej miazgy milostí nášho Pána. Len ak my, rastolesti, ostaneme na ňom, našom kmeni, môžeme ďalej žiť. Uschnúť môžeme len vlastnou vinou. Vtedy však už asi nezabránime tomu, aby nás hodili do ohňa a spálili.

X. Ježiš je pribíjaný na kríž - Prečo sa nezachrániš? (porov. Lk 23, 37)
Ježiš sa mohol zachrániť. Mohol ujsť z kríža, mohol si priam až vytiahnuť klince z rúk a nôh a celé to „zabaliť“. On nám však svojím „nezachánením sa“ odpovedal, prečo to neurobil. Nezachránil sa práve preto, aby zachránil nás. Aby zachránil mňa i teba. Ježiš pribitý na kríž dáva odpoveď všetkým, ktorí sú otvorení napriek logike sveta prijať nelogickosť Boha. Všetkým, ktorí sú otvorení prijať odpovede Boha, ktoré sú neraz radikálne odlišné od odpovedí sveta. Učme sa pri pohľade na pribitého Krista chápať logiku nášho nelogického Boha lásky.

XI. Kristove slová z kríža - „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34)
Kristova opustenosť dosahuje vrchol. Napriek týmto slovám však bol aj v tejto chvíli doko-nale pripútaný k Otcovi a zjednotený s ním. Chvíle absolútnej opustenosti môžu byť, para-doxne, aj pre nás chvíľami, v ktorým sa dokážeme dokonale pripútať k Bohu a zjednotiť sa s ním. Usilujme sa prežívať svoju každodennosť tak, aby sme sa aj v nie ťažkých chvíľach obracali na Pána. Len ak budeme blízko pri ňom stále, dokážeme sa s ním – podobne ako Kristus s Otcom – zjednotiť aj vo chvíľach bolesti, bezmocnosti a opustenosti.

XII. Prebodnutý bok - „Uvidia, koho prebodli?“ (porov. Jn 19,37)
Evanjelista túto vetu nepodáva ako otázku, ak sa ňou však v takejto podobe pýtame, upriamuje našu pozornosť nielen na prebodnutého Krista, ale aj na náš vzťah k nemu a k jeho umučeniu. Ak nevidíme, kto je ten Prebodnutý na kríži a čo znamená jeho prebodnutie pre náš život, samo prebodnutie i celé jeho umučenie a smrť boli absolútne zbytočné. Hľaďme na prebodnutého Krista a viďme, koho sme prebodli svojimi hriechmi. Nech nás práve ony vedú k ľútosti a k pokániu, nech nás pohľad na Ukrižovaného napĺňa vďačnosťou i odhodlaním žiť tak, aby Kristus pre nás nezomrel nadarmo.

XIII. Ježiša skladajú z kríža a pochovávajú - Môžem si vziať Ježišovo telo? (porov. Mk 15, 43)
Takto nejako asi Jozef Arimatejský poprosil Piláta o Ježišovo telo. My, ak si chceme vziať Ježišovo telo, nemusíme zájsť za vladármi a pýtať si dovolenie. On sa nám ponúka v obete svätej omše. On sám nám hovorí: Vezmi si moje telo! Príjímaj ho! Dávam sa ti celý a vo mne máš život! Pýtajme si čím častejšie Ježišovo telo. Ono je nám zárukou spásy.  

XIV. Zmŕtvychvstanie - „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ (Mk 16, 3)
Naše obavy nás neraz paralyzujú. Máme veľký strach z toho či onoho. V prežívaní našich strachov nás však predchádza sám Pán. On už skôr, ako sa niečo stane, odvalí kamene našich obáv a umožní nám uvidieť jeho slávu. Žime s vedomím, že aj keď okolnosti nie sú ľahké, Kristus už dávno zvíťazil a poodvaľoval všetky kamene z hrobov našich úzkostí. Od odvalí aj kamene našich hriechov, nech sú akokoľvek ťažké. Na nás je len jedno: vybrať sa v ústrety aj tomu, čo nás ťaží či bolí.  
 
Záver
Pane, kráčali sme cestou tvojho utrpenia a nášho vykúpenia. Vieme, že ty si odpoveďou na naše otázky, ty si ten, ktorý nás vedie, k tomu, aby sme sa pýtali, no zároveň nám sám ponúka odpoveď. Ďakujeme ti, že vo svojom živote neostávame bez odpovedí. Ďakujeme ti, že odpoveď na otázku: „Čo by na mojom mieste urobil Ježiš?“ dáva smer nášmu životu a vnáša do nášho života nádej.

Na úmysel Sv. Otca...

2 %

I v tomto roku je možnosť darovať 2% z odvedenej dane fyzických i právnických osôb pre naše Pastoračné centrum sv. Terézie z Lisieux. Z tohto príspevku podporujeme počas roka všetky aktivity pre deti, mládež i dospelých.

Preto vás prosíme, nezabudnite na nás a poproste aj svojich spolupracovníkov o pomoc. www.dvepercenta.sk

Ako na to?

  • Ak podávate daňové priznanie ako fyzická osoba:

V daňovom priznaní pre fyzické osoby sú už uvedené rubriky na poukázanie 2% z dane v prospech jedného prijímateľa. Vypočítané 2% dane z príjmov fyzickej osoby musia byť minimálne 3,32 €. Riadne vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania (zvyčajne do 31. marca) na daňový úrad podľa miesta Vášho bydliska.

  • Ak podávate daňové priznanie ako právnická osoba:

V daňovom priznaní pre právnické osoby sú už uvedené rubriky na poukázanie 2% z dane v prospech troch prijímateľov. Poukázať môžete aj menej ako 2%, musí však byť splnená podmienka minimálne 8, 30 € na jedného prijímateľa.

Cieľom pastoračného centra sv. Terézie z Lisieux je:

  • rozvoj a ochrana duchovných hodnôt
  • rozvíjanie osobnosti mladých ľudí vytváraním podmienok a možností pre ich rast a sebarealizáciu
  • napomáhanie dobrému využívaniu voľného času detí a mládeže
  • katechizácia dospelých
  • zvyšovanie informovanosti a vzdelávania rôznymi formami
  • vytváranie podmienok pre stretávanie členov farnosti v malých spoločenstvách (spoločenstva detí, mládeže, manželov a pod.)

Pastoračné centrum sv. Terézie z Lisieux je účelovým zariadením cirkvi. Jej zriaďovateľom je Rímskokatolícka cirkev farnosť Prievidza - Zapotôčky. Štatutárom je správca farnosti. Svoje ciele dosahuje pod vedením správnej rady a v spolupráci s dobrovoľníkmi. Naše účelové zariadenie cirkvi sv. Terézie z Lisieux je právnickou osobou so samostatnou spôsobilosťou na právne úkony. Zriadené bolo dňom registrácie na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky dňa 15.12.2004. Svoju činnosť vykonáva so súhlasom banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža zo dňa 9.12.2004.

IČO Pastoračného centra: 37920481
Názov: Účelové zariadenie cirkvi, Pastoračné centrum sv. Terézie z Lisieux
Adresa sídla: J. Fándlyho 4, 971 01 Prievidza
Právna forma: Cirkevná organizácia
Odvetvie ekonomickej činnosti: Činnosti cirkevných organizácií
Účet: 6624638018/1111 vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky

Ďakujeme Vám. Vyprosujeme Vám hojnosť Božích milosti +

Sv. rodina

SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA

Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 - 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský

Čítať ďalej...

10. výročie posvätenia nášho chrámu

V piatok 15. 11. 2013 sa konala slávnostná sv. omša pri príležitosti desiateho výročia posviacky kostola zasväteného sv. Terézii z Lisieux – učiteľke Cirkvi. Slávnostnej omši predsedal generálny vikár, Mons. Branislav Koppal,. Spolu s ním celebrovali sv. omšu viacerí kňazi z Prievidze a okolia, ale aj tí, ktorí vo farnosti počas 10-ročnej existencie pôsobili. Sv. omše sa zúčastnili taktiež predstavitelia mesta Prievidza, primátorka JUDr. Katarína Macháčková a viceprimátor JUDr. Ing. Ľuboš Maxina, PhD. Po sv. omši sa konalo v Pastoračnom centre sv. Terézie z Lisieux agapé, ktorého sa zúčastnili veriaci spolu s kňazmi a predstaviteľmi mesta.

Slávnostná sv. omša sa niesla v duchu výročia chrámu. Hlavný celebrant sa vo svojej slávnostnej homílii zaoberal dvomi prvkami, ktoré sú charakteristické pre katolícky chrám, a to je posvätno a zhromaždenie. Ozrejmil, že posvätnosť sa v Starom Zákone spájala s hrôzou a bázňou, ktorú prežíval ľud pri dotyku s posvätnom, svätosťou a s Bohom. Na rozdiel od Starého zákona sa posvätno v Novom zákone otvára skrze Ježiša Krista celému svetu a vstupuje do nás už nie cez hrôzu, ale cez nehu a prijatie. „Škandalózna blízkosť Boha je charakteristická pre chrám,“ zdôraznil slávnostný kazateľ.

Zároveň dodal, že svätosť je sila zraniteľnosti a aj o tom je katolícky chrám. Inšpirovaný sv. Pavlom v Liste Hebrejom vyzdvihol slávnostné zhromaždenie ľudu, pretože o to ide v chráme. Boh nás zvoláva, pretože sme roztrúsení po celom svete cez hriech, slabosť, ale aj smrť. Boh zvoláva živých a mŕtvych, aby sme cez Neho prekonali odcudzenie. Len Boh môže spájať živých a mŕtvych, a to je fascinujúce pre chrám.

Osobitnú pozornosť venoval kazateľ patrónke chrámu – sv. Terézii, ktorá keď pochopila radosť z obety, vykvitla do svätosti. Sv. Terezka túžila po duchovnom bratovi, ktorého by mala v kňazovi. V súčasnosti má sv. Terezka množstvo bratov kňazov, ktorí si ju vážia. Aj my sme pozvaní „skúsiť a presvedčiť sa“, že Boh dopĺňa a prekonáva naše túžby. V závere vyzval Mons. Koppal zhromaždený ľud, aby každý deň prežíval posvätnosť v chráme, ktorá je „škandalózne dostupná“ a poprial, aby sme boli vnímaví na dostupnosť Boha a aby nás On sám napĺňal.

Úprimná vďaka patrí všetkým, ktorí svojou obetou zjavujete medzi nami živého Boha. Vyprosujeme Vám na príhovor sv. Terézie hojnosť Božieho požehnania. Vaši kňazi. +

Čítať ďalej...

Spomienka na všetkých verných zosnulých

Dňa 2. novembra si spomíname na všetky duše, ktoré sú v očistci. Tieto duše síce majú odpustené hriechy, no v očistci si musia odpykať následky za hriechy, teda tresty. Očistec je podobný pekelným mukám, ale existuje v ňom na rozdiel od pekla radostná nádej, že po odtrpení všetkých trestov s istotou nasledujú nebeské radosti. Duše síce majú odpustené hriechy, no v očistci si musia odpykať následky za hriechy, teda tresty. Znášaním týchto trestov sa duša očisťuje. Každá duša po smrti nesmierne

Čítať ďalej...

Všetkých svätých

Korene sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia. Vo Východnej cirkvi sa už vtedy slávila spomienka na všetkých, ktorí položili svoj život pre vieru. V Západnej Cirkvi sa datuje vznik spomienky na všetkých svätých na začiatok 7. storočia. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev.

Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti. V deň Všetkých svätých si uctievame nielen tých svätých, ktorých nám Cirkev dáva ako vzor, ale v dnešný deň oslavujeme všetkých tých, ktorí sú už v nebi. Patria sem tí, ktorí už stoja pred Božou tvárou, ktorí prešli veľkým súžením, ale neochabli vo viere a vytrvali vo vernosti. Sú to tí, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.

Tento deň môže mať ešte iný význam, ktorý sa naplní až v budúcnosti. Je to slávnosť všetkých svätých, čo znamená, že všetci sme povolaní k tomu, aby sme boli svätí. Boh chce, aby všetci boli svätí. Svätosť je úlohou každého kresťana. Je to každodenné rozhodnutie. Má sa prejaviť v tých najbežnejších, možno povedať, až banálnych rozhodnutiach a vo všetkom, čo robíme tak, aby bol v tom oslávený Pán.

Pane, daj, aby sme boli svätí ako si ty svätý!

Misijná nedeľa

Ako každý rok, tak aj v tomto roku budeme sláviť Misijnú nedeľu. A tak vám ponúkame pár slov o tom, čo to misijná nedeľa vôbec je...

Svetový deň modliteb za misie začal svoju históriu v roku 1926. Odvtedy sa tento deň, u nás a v niektorých ďalších krajinách nazývaný aj „Misijná nedeľa“, slávi každý rok na predposlednú nedeľu v mesiaci október. Sv. otec vydáva každý rok na tento deň

Čítať ďalej...

Pôst

Popolcová streda je v rímskokatolíckej cirkvi začiatkom pôstneho obdobia. "Veľký pôst" je čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky veľkého pôstu siahajú v Cirkvi do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Je to čas, kedy sme pozvaní premôcť pohodlnosť, aby sme sa obrátili celým srdcom k Bohu. Boh nás vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhnite a nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Veď On je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí“ (Joel 2, 12).  Sme pozvaní oľutovať každý skutok, ktorý nebol vykonaný z lásky, a prosiť Boha, aby sa vrátil do nášho srdca. Roztrhnúť svoje srdce znamená, otvoriť ho pre Boha i ľudí. Dovoliť Bohu, aby nás mohol riadiť a pretvárať podľa svojho Srdca. Dovoliť, aby Boží Duch prebýval v našom srdci.

Tak Vám prajeme požehnaný čas milostí.

Posolstva Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2014  je dostupný na: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/posolstvo-na-postne-obdobie-2014

Strana 1 z 4